Anotace: Bolo to jedného dňa, keď na svet prišlo dieťa, najskôr pláč a potom radosť a hneď na to veta ,,krásna je´´.

Bolo to jedného dňa,
keď na svet prišlo dieťa,
najskôr pláč a potom radosť
a hneď na to veta
,,krásna je´´.

Toto povedali rodičia
o svojej prvej dcére,
na druhej strane republiky
sa však malý chlapček derie.

Nevedia o sebe nič,
lebo sú to deti,
no kto by bol povedal,
že spoja ich niekedy krásne vety.

Dopadali na ich roky,
myšlienky a trápenia,
občas nejakej tej zloby,
lásky a iného myslenia.

Prečo som tu keď ma nechcú,
načo já tu žijem,
mám tu prežiť len taký život,
toto je môj prídel?

Veľa otázok malo dievča,
ktoré niečo tušilo,
v škole veľa učenia a lásky málo,
za týmto strašne smútilo.

Chlapec tiež nevedel,
že či je tu naschvál,
že nenašiel si dievča pekné,
tak sa kúsok naštval.

No jak sa krásne píše všade,
život je vážne krásny,
len treba ho vedieť žiť
a občas aj zažiť.

Jak sa tak zbiehali roky k sebe,
tak aj vekom stárli,
každý prihlášku podával do školy,
bolo to krásne zažiť.

Potvrdenie o prijatí,
bolo viac než skvelé,
zobrali oboch na jednu školu,
len jeden o druhom nič nevie.

Jak sú chodby dlhé
a triedy rozdelené,
zrazu dôjde na nich
a pohľady sú zaostrené.

Pekný priami pohľad očí,
kopíruje tvár,
toto je ta vyvolená,
toto je ten dar.

To iste si myslí dievča,
jak tak naň hľadí,
pozerá mu na jeho rysy
a pohľadom ho váby.

No pohľad oboch stran zamilovaný bol,
začali chodiť zo začiatku trocha spolu von.

Stále pohľady na seba dané,
sms-ky v mobile rozpísané,
na internete stále spoločne,
no o nedlho vyučenie,
čo bolo dosť náročné.

Jak tak trávili chvíle,
dni, mesiace, roky,
stále si ladili do spoločnej noty.

Bolo to krásne,
trvalo to dlho,
tvorili spolu krásne,
nerozlučné duo.

Spoločne príchody domu
a poznanie rodičov,
povedali si o sebe veľa vecí,
no proste hocičo.

Takto to trvalo dlho strašne,
nedá sa to spočítať,
aké to bolo krásne.

Len jak sa píše všade,
nič nie je večné v mladosti,
zrazu začali skraty
a pritom aj starosti.

Dievča je zmätené
a nevie čo by chcelo,
chlapec sa spáli,
jak o horúce drevo.

Čakal od nej viacej,
nevie čo má robiť,
stále pozerá či nedošla správa,
na jeho mobil.

Trápenie v duši má,
už niečo tuši snaď,
nevie jak to ma brať,
že s kým chodí,
či je len kamarát.

Napadajú ho myšlienky smrti,
chce prežiť,
ale kvôli nej, nemá cenu sa dusiť,
však ešte nevie na čom je.

Po pár dňoch došla osobne,
pohľad do očí,
jak veliteľ na vojne.

Krása jej očí ho však obmäkčila,
šiel jej dať pusu,
no dostal facku,
čo bola sila.

Dievča neuvedomené,
že to ešte nevie,
chalan sa len na ňu pozrie
a hneď nato reve.

Už mu došlo o čo ide,
už len smútok skríva,
je to preňho veľký šok,
však prežili stres a príťaž.

Toľko toho zažitého
a teraz zrazu toto,
dievča nevie jak mu povedať má,
že už je koniec,
už je potom.

Krásne chodenie završuje veta
,,koniec´´,
potom slovo,
,,prepáč´´,
našla som si iného,
je to proste fešák.

Asi si myslela,
že jej to bude priať,,
že spolu budú naďalej,
pekne vychádzať.

No myšlienka na smrť,
bola viac než istá,
len nevedel jak sa ma vykúpiť,
nevedel na zem pristáť.

Stále lietal v oblakoch
a kupoval darčeky,
myslel si že sa vráti
a radosťou sa poteší.

Dievčaťu lámalo srdiečko,
jak to dopadlo,
ale najviac ju zaujímalo,
jej veľké zrkadlo.

Namaľovať sa
a tráviť deň proste s iným mužom,
namaľovať oči tvár
a pusu prenikavým rúžom.

No nevedela,
že chlapec sa trápi ďalej,
neodpovedala ani na sms,
nedávala mu proste nádej.

Stratené spomienky,
zo školy a chodenia,
prišlo jej to na rozum,
jak zátaž veľkého bremena.

Zabudla na všetko,
nechcela sa k tomu vrátiť,
chcela si užiť života
a nikdy sa späť neobrátiť.

Chlapec začal život sám,
čo iného mal robiť,,
našiel zmysel v sebe sám
a tak začal fantáziu plodiť.

Toto je to krásne,
že vykúpil sa z bolesti,
teraz už len myšlienka,
že ho niečo iné poteší.

Publikoval(a): dodky, 9.12.2013