Anotace: ...

Mesiac hladí oblohu nežne po tvári,
ukladám svoje zmorené telo do trávy.
Nech ma svojou žiarou celú pohltí,
skôr než šíp mojich slov ťa zarmúti.
Kaleidoskopické očakávania a predstavy,
oheň tvojej mysle aj olovo roztaví.
Spaľuje ťa zvnútra pomaly,
nádej si skromný kufrík na ďalekú cestu pobalí.
Dýka pohľadu plná falošnej znalosti,
kričí po pozornosti a chce sa nakŕmiť do sýtosti.
Nie, nevpúšťam cudzích hosti.

Publikoval(a): Aurora Australis, 11.10.2016