Anotace: človek strom

Piesňami ma matka nadájala.
V objatí jej srdce pri srdci,
som z jej mliekom slovenskú reč sala.
Prúd je to čistý, živý, horúci.

Rozprávky a prosby Otčenáša,
s krížikom dýchnutým na čelo,
detskú dušu do výšok povznáša
tak krásne, až to sladko bolelo.

Rodnou rečou v búrke stromy hučia,
šepotá kvet na lúke z trávy,
v poludní ňou čmel i včela bzučia,
slnko a zem ňou sa pozdraví.

Čistá je jak z pliev scúdené zbožie,
materinská reč moja slovenská.
V nej ma žehná sväté Slovo Božie.
Keď umriem, nech hrob mi pobozká.


ČLOVEK STROM

Človek je ako strom
rodiaci ovocie.
Slnko, zdravie, život je v ňom.
Mnohé je nesúce.


Človek je ako strom,
časom starne, chradne,
a jeho ovocie
súce či nesúce
mu ku kmeňu padne.


Taký je údel človeka.
Pred niečim k niečomu uteká.

Anna Vodičková

Publikoval(a): anna41, 18.3.2017