Premeny, Pýtam sa
Premeny, Pýtam sa
PREMENY
V čerení života, v nástojčivom chcení
všetko vrie, klokotá, tvorí sa a mení.
Z hojnosti - prázdnota,
z radosti - clivota.
Z oblaku prší dážď,
láska - dá zášti rásť.
Zo zrna vzíde klas.
Život v smrť zreje v nás...
V života čerení, stále premeny.
Človek vo svojom chcení
na nich nič nezmení.
PÝTAM SA
Z čoho je? Z akej matérie
kalich kvetu, ruže lupene?
Kto farbí ich v dúhy odtiene
vôňu dá v srdce odkryté?
Kto káže, aby slnovraty
vracali sa, prilietali vtáky,
stavali si hniezda, ľúbili sa v páre,
ľúbiaci by dávali sa v dare?
Kto radosť dal, smiech i žiale,
dar tvorby, pravdu, jej hľadanie,
kto túžby dal v ľudské srdce
dať znať Komusi city vrúcne?
Kto svetu dá v chode času
údel zmaru, rastu, krásu?
Kto náhli dni do večera,
dnešok, zajtra do predvčera?
Kto zapálil vesmír svetov
tratiaci sa do pravekov,
kto zavelil nech sa stane,
život k žitiu nech povstane?
Kto vôľu dal v um človeka?
Nedohľadno odomyká.
Aká sila, ducha vzlety
ho vedú v priepasť v hviezdnej spleti?
Určuje ktosi ľudstvu trasu
od úspechov do marasu ?
Určuje. Kto? Človek sám.
On je zeme hospodár.
Boh stvoreniu i jemu Pán.
Anna Vodičková
Publikoval(a):
anna41, 20.6.2017