Anotace: ...

ZASE JE VEČER

Ako trávu pažite
spása život nažité
dni.

Zase je večer. Zase sa tmí.
Deň za dňom z gejzíra času
neustále vyteká.
V života zmar, plnosť, krásu...

Človek si v nich drobí žitie.
Napĺňa si nimi bytie.

Života dni kto ráta?
Sú z prachu?
Sú zo zlata?


STRATY

Čo všetko som už stratil?
Ešte stále strácam.
Mnoho som zaplatil
ďalej mnoho splácam.

Poznám svoj istý cieľ,
nemennú istotu.
Zo seba platím daň
deň čo deň životu.

Zaplatil som veľa.
I úrok bol veliký.
Mladosť v časev stlela
jak v oni uhlíky.

Ony ešte hrejú,
však ubúda im síl.
Chabú iskru vznetu
už popol uhasil.

Predo mnou suchá pláň.
Vyhorená, pustá.
K očiam si kladiem dlaň
i na trasúce sa ústa.

Slzy stieram zhusta.
------------------------------------
Niet väčšieho trápenia na zemi
ako keď je človek zo seba znavený.



Anna Vodičková

Publikoval(a): anna41, 25.6.2017