Prosba k poézii, Múdrosť slova
Prosba k poézii, Múdrosť slova
PROSBA K POÉZII
Neodíď, prosím neodchádzaj.
Potráp ma, sužuj, v ľúbosť zvádzaj.
Pritúľ ma v pokore v seba samu.
K hľadaniu veď dušu polámanú.
Pomocnú ruku daj, veď k poznaniu.
Na chodník vstúp, na cestu nepoznanú.
Vdýchni mi do srdca vzdychy svoje.
Hlbokú krásu, um poézie.
Vypočuj volania, udeľ k slovu,
k hľadaniu múdrosti slohu novú.
Prichýľ ma, veď k svetlu v ponor hlbší.
Z čaše mi daj napiť nápoj plnší.
Neodíď. Prisadni k môjmu stolu.
Mlčme i hovorme spolu.
Spolu.
MÚDROSŤ SLOVA
Plnosťou slova hovoria ústa
keď neprejdú srdcom je reč pustá.
Múdra reč ľudská je čistá, prostá,
je žitia vodidlo, zábradlie mosta.
Zo Slova Múdrosti človek žije.
Životom slova si veniec vije.
Čo ja ponúkam životu?
Múdrosť slova?
Hlupotu?
Anna Vodičková
Publikoval(a):
anna41, 8.12.2018