Básničky, Poezie, Verše

v

V zlatom období letných dni

V zlatom období letných dni

LubosSimurda Básně » ?nezařazené?

Anotace: ..Keby mali ľudia srdce vtákov stražilí by si stromy ako domov...

V zlatom období letných dni
keď zlato nebies sa rozlieva po zemi
a hladina teplomera stúpa ako láska k srdci
a keď všade je more slobody
a príroda zvoláva na medové hody.
tu, vo výšinách slobodných a otvorených
kde je srdce Oravy akoby na dlani
a na poliach už mávajú zlate klasy,
aby skromný ľud rástol k hviezdam a do krasy
je ako byť v skutočnom raji na zemi.
Krásne je vo svete
keď je leto v rozkvete
ako sladký bozk na líce,
keď všetko čviriká,hrkúta,piska a šteboce
Vtáci spievajú, symfóniu nôtia,
veseľme sa otvorme si srdcia.
Spievajme, tancujme o dušu Slovenskú,
nech sa radosť niesla ponad Zem tatransku.
Aj keď korona ešte zuby cerí
a zubatá si kosu brúsy.
Orava naša o Tatry opretá
s náručou plnou slnka
a v mori hôr ukrytá
si ako rajská záhrada,
ktorá vkladá pokoj do srdca.
Do neba dvíhaš hory
veľké ako láska ľudí
a do dolín vlievaš priezračne bystriny
čisté ako srdcia Oravy
a tie dedinky opreté o hory
sú ako šperk na hrudi
ako hniezda lásky
plné života a piesni.
Tie hniezda rád ja mám
moje srdce liečia z rán.
Krásne sú aj tie zelene polia
maľovane rukou roľníka
sú ako obraz slnka
tu, kde roľník nechá pluh spať uprostred poľa
tu,moja kolíska stala
tu,ma Tatra mať objímala
a vôňou lesa kolísala.
tu, v údolí
tu ma nič neboli
tak ako chalúpka k chalúpke sa k sebe túli
tak človek k človeku sú si blízky
ich pluhom šťastia
je pracovitosť a viera,
ktorá nikdy neumiera.
Symbolom sú im tri prúty
keď sú spolu tak ich nič nezlomí.
My sme nikdy neboli v histórii lovcami,
Chráňme si kultúru, čo je daná našimi otcami,
nech ich sila viery, stane sa našim vzorom,
nemáme sa báť kráľov, len stretnutia s Bohom..
Tu chlapi voňajú robotou
čerstvým hnojom a sviežim senom
v kapsách maju celu horu .
Aj keď nie su z rodu kráľovského
ich kroky vedu do kráľovstva nebeského.
Duch našich predkov odpradávna býva
na horách.
Hora a zem ho jednoducho porodila
preto ma v očiach svetlo nebies
a v rukách silu zeme.
Duch našich predkov slobodne a hrdo ako orol lieta
a ako rybka v čistých vodách pláva
Malý, skromný ľud v srdci Európy býva
pod veľkými Tatrami sa skrýva
v siedmi deň v nedeľu k bohoslužbe kľaká
a v žiare božieho syna na lepši časy čaká.
nech jeho mozole Božia ruka chráni
a nech poteší lepšími časmi
Orava naša o Tatry opretá
Na Zemi už mám svoj raj,
pretože mám Teba Boží dar.
Ty si slniečko čo mi životom svieti,
keď som s tebou ,cítim sa ako v nebi.
Na tvojich horách sa cítim ako orol slobodný
na tvojich lúkach ako včielka medzi kvetmi.
Stromy,kvety aj zvieratka,
pozorujú naše šťastie,
našu lásku, ktorá k hviezdam rastie.
Ľúbim ťa ako ľúbi orol slobodu,
ľúbim ťa ako rybka ľúbi čistú vodu.
Postoj človek
keď nebeský anjeli hrajú sonátu pre lásku
Pozri na tu prírodu
ktorá núka slobodu.
Zem naša je s nebom spojená
preto ma dary od Boha
Krásna zem — jej brehy rieka Orava objíma
a Tatry ako hradby sa k hviezdam týčia
Tá zem, tie pyšné hory, tie doliny
to vlasť naša, to kolíska dávna synov slávy,
o ktorých písal Rimsky pergament legendy
o chlapoch pevných ako hory
a o dievčinách krásnych ako lesné víly
zem krásna až ma srdiečko boli
ako kríž ju bozkám a slzou ju solím
Zvyk náš je nenapadať cudzie vlasti,
keď na naše dvere cudzia ruka zaklope
s prosbou a v úprimnej dôvere
vo dne, v noci dar boží ho čaká na stole
U nás nemá človek nad človeka práva
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!
My len na svojom sejeme
a cudzie nepitame!!!
Naši predkovia,ktorí boli ako veľká rodina
zrodený zo sĺz ,bolesti národa
neraz stavili Slovensku vlajku z popola,
aby sloboda v srdciach rástla.
tito hrdinovia boli spoločného názoru
brániť svoju vlasť a svoju rodinu
Oni bránili česť a srdce Europy
liečili si rany nepriateľov bili
a ako víťazi stavali kostoly
s veľkými krížmi,
tam kde hrdo lietajú Tatransky sokoly
Boli junáci, švárni ako orly,
svojej rodine boli verný.
Na znak vďaky ich pomníky stoja
láska k národu ich hnala do boja.
Krásne maš aj tie rieky
božie lieky,
z ktorých piju nežne srnky,
tu, pri potoku medzi horami
s kŕdľami trblietavých rýb
by som chcel žiť
krásne sú aj tie lesy
Ďakujem kraj môj, že si.
Keď raz budem zem opúšťať,
naposledy si prezriem Tvoju tvár,
aká si krásna Orava ako boží dar
ako mliečna dráha večne krásna
si lúč svetla,ktorí mi dáva krídla
unášaný som na tvojich vlnách
Orava moja v kolíske hôr ukrytá
tíško rastieš ako láska ku hviezdam
Zas ma volajú hory,
aby som im zaspieval pesničku o mieri.
Hory sú môj boží chrám
tam s Bohom sa rozprávam.
Moje srdce stádo koňov
vyháňa ma do hôr.
Tam, kde prameň zeme tečie,
tam ma ťahá moje srdce.
tam si oči po kráse pasiem
tam k hviezdam rastiem
Magická hora voňavý les
je cestou do nebies.
Stretol som horu,dala mi slobodu.
Stretol som dúhu,dala mi farby a pohodu.
stretol som vtáčika zahral mi na nôtu.
Vidieť v lese tie miesta,
kde som sa ako malé dieťa hrával;
kde som s kamošmi bunkre staval
je jednoducho krása.
ktorá okrídľuje ducha
Aj keď sa už túlam sám
a kamaráti sa venujú už svojim rodinám.
Vzlietnuť do korún stromov
nechať sa unášať vetrom
je ako stretnutie s Bohom.
Mojou rodinou je les
tu zažívam najkrajší ples.
Pozerám sa na nebesá
a na konári spieva vták
spieva si ako ma svoj život rád.
Pieseň jeho milo znie
z piesni sladký pocit veje.
Ten sladký spev mi detstvo pripomína
srdiečko mi otvára
a svojim sladkým hláskom sami prihovára.
Vitaj šuhajko pod Tatransky
ty si náš hosť ty si náš básnik
ty miluješ viac život ako diamanty
my sme tvoje hviezdy,
nech láska ti v srdiečku svieti.
Ach keby vedeli lesný anjeli
ako ma srdiečko boli
spolu by som ňou zaplakali
keď spievate zabúdam na starosti
a moja túžba k hviezdam letí.
Daj mi, vtáčku, krídla tvoje
čo poletím aj ja v iné kraje
a kus vábnej piesne tvojej,
nech pocítim sladkosť v duši mojej.
Pán Boh stvoril vtáctvo.aby nám spievali
a aby nás ľudí obveseľovali.
Viacej lásky si odnesiem keď počujem kŕdeľ vtákov
a zožieram ma hnev keď vidím drevorubačov
ako im ničia ich domov.
Ach, tak smutno moje srdce zas spieva,
že až ma smútok zalieva.
Aj vtáky schovajú hlavy pod krídla
keď vidia ako sa príroda stráca
v červených číslach.
Keby mali ľudia srdce vtákov
stražilí by si stromy ako domov.
Ďakujem Vám krásne
za tie anjelské piesne
ďakujem ti bože
za lásku čo posielaš z nebies.
Aj keď sú dnes rybári nahnevaný,
že ochranári im beru srdce priehrady,
aby cez leto tu nebesky anjeli hniezdili.
Aj keď rybárom vyzobávajú vtáky radosť z oči
mňa teší,že žiju ľudia na zemi
ktorý ešte chránia srdce prírody.
skrašľujú božie záhrady,
kde sa nesie spev anjelsky,
ktorý dodáva pocit pokoja a pohody.
Mať v očiach iskru mladého vtáka
kochať sa krásou kraja
musí byť nádhera.
Ako orol túžim krídla mať
a nad krásnou zemou hliadkovať.
len tak nad krajinou poletovať,
zem z výšky pozorovať
Vychutnávať si slobodu,
a letnú pohodu .
Nepoznať slovo strach,
a mať vietor na krídlach.
Vyletieť vysoko k nebu
a zabudnúť na biedu.
Z tej výšky objať chcem
celu,celu našu Oravskú zem.
Ako je dobre byť voľným ako vták,
mať na háku zimu a lieta si len tak.
Cely život víriť šíry vzduch,
byť nespútaný, voľný, ako lesný duch,
Cítiť len leto prírody,
a na kridlach niesť slnko slobody.
Mať v očiach len krásny svet,
a môcť ovoňať v ňom každý kvet,
Lietať si svetom spokojne,
A nikdy nemyslieť o vojne.
Piesne do sveta krásne vysadiť,
veru, to sa nedá ničím nahradiť.
Ľúbim aj tie motýle
čo plachtia ako anjeli vo vetre.
Motýľ má veľké srdce.
Jednu polku kvetom daruje
a druhu polku svojej láske venuje.
Chcel by som byť motýľom
slobodne si lietať krásnym svetom.
Ľahnúť si na kvet
a piť ten najsladší med.
Orava moja
nehou ma sýť ako kvetné kalichy,
aby som žil jednoducho a bez pýchy
kvetne obrusy nehou tkané
piesňami a medom vyšívané
Nuž pime radosť života
ako včielka z kvetného kalicha
Príroda sladká,
je naša dobrá matka.
leto je čas lásky
dajme preč zo srdca masky
prejavme radosť a šťastie
nech láska v nás rastie
Láska je jediným kľúčom,
ktorým môžeme otvoriť dvere k slobode
tak ako boží syn vyšiel zo skaly.
tak sme dostali kľúče od nádeji.
žime v mieri a nerobme rozbroje.
všetci sme jedna rodina tak to je
Kým tu bude smiech v očiach žiariť
a muž ženu navzájom ľúbiť
všetci budeme bohatý,
lebo bohatý je ten kto ľúbi
a chráni dedičstvo prírody.
Boh nám dal krásny kus zeme
kus bohatej pôdy,kde žijeme
krásne hory voláme ich Tatry
a nane láska a sloboda patrí!
Aj keď nám korona podsríhla kridla
a po karanténa zostala diera.
Všetci sme ako anjeli bez krídla.
ak chceme lietať, musíme si pomáhať,
aby sme mohli rasť ku hviezdam.
Spojme sily ako Svätoplukove prúty
podajme si bratské ruky
a spravme zo života hniezdo lásky
nech naši predkovia sú na nás hrdý
Nuž, hor sa bratia, sestry! Hor sa k činu!
Za národ, za tú našu dedovinu.
Milujme Boha, otca, matku,
i vlasť drahú, sladkú.
Chráň si, Slovák, chráň si hory,
božie chrámy a božie komory
Veselo kúp sa s rybou
objímaj lúku s kvetom
lietaj s motýľom
nech je život hrou a liekom
Pesničky moje, načo vás spievam?
ťažko je slzy a žiaľ do hôr vlievať
Maj sa dobre Orava moja
v tvojich výškach rad lietam
vždy sa budem k tebe vracať
a ako slniečko ťa objímať.
Netráp sa kde sa túlam
si moja mamička
najkrajšia hviezdička
čo ma v očiach svetlo nebies
a v srdiečku pokoj hviezd
Zahodiť na chviľku starosti
keď je všade more slobody
oprieť si hlávku o breh zelený
kde vejár robia stromy
a kochať krasou Oravy
ktorá na chrbte nosí vzácne chrámy,
poklady vlasti a dobrých ľudí
chlapov pevných ako hory
a dievčatá krásne a vzácne ako horské kvety
je ako byť v skutočnom raji na zemi.
a ty vetrík lastovičí
čo vypiskuješ od radosti
zober si na svoje krídla moju pieseň lásky
a leť s ňou ako orol Tatranský
k výšinám a šírim poliam vlasti
objím ňou ľudí
a slepím otvor dušu i oči.
-Ľuboš Šimurda-
+++
Publikoval(a): LubosSimurda, 5.8.2020
Přečteno (20x)
Tipy (0) ... dát Tip/SuperTip

Spodek

Stránka generována 22.11.2024 20:02
U nás jste dnes prohlídl(a) 1 stránek.
roboti