Básničky, Poezie, Verše

v

ORAVA,LETO TATRY

ORAVA,LETO TATRY

LubosSimurda Básně » o Lásce

Anotace: Beda tomu!!!kto v strome vidí len drevinu, Chvála tomu,kto vidí v strome korunu života,ruky predkov a oporu

V horúcich bozkoch slnka utopená príroda
rozkolísala srdcia i nebesá
a nad Oravou zažiarila búrka
ako vstupná brána do magického sveta
kde dlane mračien ako ruky matky
kŕmia poklady Oravy,
aby tvrdá zem ,ale srdcom veľká
rástla a do krásy
ako Božie zlate klasy
a kde hladina teplomera stúpa ako láska k srdci
a všade je more slobody
je jednoducho krása,ktora lieči
ubolene srdce i oči.
Krásne je vo svete
keď je leto rozkvete,
keď fešák August zo slnkom v očiach
prináša z poľa na stôl víno a chleba
a božím zlatom sa sýpky plnia.
Aj keď nebo sa mračí
ako roľník na poli.
Utopený kraj v bozkoch dažďa
ligotom a jasom oči umýva.
Magická zem Oravy
je ako ostrov lásky
so zelenými brehmi
ktoré objímajú krištáľové vody
priezračné ako srdcia ľudí
a s horami ako s koralovými útesmi
bohaté na poklady vlasti,
ktoré sú svetlom pre srdce i oči.
Naša Orava opretá o Tatry
sa jagá ako ako šperk na hrudi
ako diamant v prsteni
Si ako bohyňa lásky,
ani po členky ti nesiahajú svetové krásky.
Vladárka vrchov a panenskej prírody
s čelenkou plnov kvetov a vôni
ej,som rád,že ťa mám
že si ma naučila milovať.
Orava moja
tu, pri Tatranských hradbách si ma vychovala
vetrom česala
dažďom umývala
a vôňou lesa prikrývala
tu,kde roľník nechá spať pluh uprostred poľa
tu moja kolíska stala
tu ma Tatra mať vôňou lesa objimala
Tak ako dieťa vystiera ručičky na maminu hruď
tak ja prosím hviezd Orava moja krásna buď.
Zem naša nakŕmi každého
dobrého aj zlého
každého,čo sa nebojí roboty
a maštaľného hnoja na poli
tu, ľudia voňajú robotou
sviežim senom a rodnou hlinou,
v ktorej cítiť pot a krv pracovitých ľudí.
Za rana za rosy
už počuť klepanie kosy,
aj keď majú ruky tvrdé od roboty
v ich dlaniach rastu kvety
a na ich perách jahody.
A tie piesne ľudu — krása!
slniečko od šťastia usmieva sa
Ani slávik v jari tak sladko nespieva,
ako keď spieva Slovenska dievčina
Krásne ako horská bystrina ako lesná víla,
ktorá otvára oči i srdcia.
tie zvuky posiluju srdce i ruky do roboty
a ty švárny junáci ako oltárne sviece
keď idu po hore cela sa trbliece
ako Bohovia na Olympe
Pozerám sa na hory zelene
kde žiju ľudia ako bohovia na Olympe
a strácam reč
Vždy, keď na tvoje hory Orava pozerám
na svoje detstvo spomínam
Spomienka na detstvo ma poteší
ako ranná rosa, ktorá mi očka osvieži.
Pamätám si keď sme ako deti
bunkre v lesoch stavali
a v čistých vodách ryby do rúk chytali
Orava moja
V tvojom teplom hniezde
som vyrastal ako kvet ako mamine srdce,
ktoré je sladčšie ako med.
Krásne sú aj tie dedinky opreté o hory
ako dieťa prisaté o hruď matky.
Tam na konci dediny je domček maľovaný
piesňami a hviezdami ovenčený
tam kde zapadá slnko
a kde vtáky davaju zbohom srnkám spať
tam som ja vyrastal.
Domček náš je malínky,ale srdcom veľký ako chrám
je v ňom pokoj,ktorý rastie ku hviezdam.
Cez okno mojej detskej izby nazerali anjeli
Babia hora,Pilsko a Tatry
oni moje detské sny strážili.
Orava moja
ty moja domovina
si mi blízka ako drahá žena
nenahraditelná a jediná
Bez teba som sám,
nikoho nemám
Vďaka tvojej láske môžem dýchať,
vďaka tvojej kráse môžem snivať
vďaka tvojim piesňam môžem lietať.
pre lesk slnka v zeleni
pre tvoj úsmev žiarivý
pre tvoj spev dúhovy
si môj anjel na zemi
ktorí v ťažkych časoch ma učí žiť.
Ľúbim ťa ako ľúbi orol slobodu,
ako rybka ľúbi čistú vodu.
Zem zrodená zo slz a bolesti národa
tebe patri veľká poklona
Zas ma volajú hory,
aby som im zaspieval pesničku o mieri
tam kde na kopoch čistý prameň vyviera
tam ma srdiečko vodieva
tam kde pastier s ovečkami blúdi
tam sa cítim slobodný
tam vždy zlietnem do korún stromov,
aby som cítil srdce našich predkov.
Hory su pre mňa boží chrám
tam s bohom sa rozprávam
Skrze Vás moje srdce bije
lebo Vás milujem.
Stúpať vyššie a vyššie
byť zas k hviezdam bližšie
magická hora a svieži les
je cestou do nebies.
nech aj chladný vietor breše
do hôr ma srdiečko nesie
tu v horách voľno je na srdci
ako orlu nad oblakmi,
a sladko ako včielke medzi kvetmi
Vždy ,keď na vrchole hôr stojím
Boha prosím
nech nás chráni
nech dá chleba chudobným
a chorým veľa zdravia a lásky.
rad sa vraciam do hôr
kde strom stromu je bratom
v duchu vidím svojich učiteľov
ktorí ako piliere držia moje nebo
Vyletieť do korun stromov
je ako stretnutie s bohom
Vo vánku sa hojdám
a o lepších časoch snívam.
zem sa mi prihovára
a srdiečko mi otvára
Vitaj šuhaj pod Tatransky
vitaj v našom lesnom raji
ty si náš hosť ty si náš básnik
ty miluješ stromy viac ako diamanty
Aj keď ľudia stromom krídla lamu
a ničia matku prírodu.
vždy ľuďom kývajú
a lásku ľuďom darujú
Strom stromu nie je kat,
zem ich spája.
sú ako jedna veľká rodina
učia nás žiť
milovať a ľúbiť
aj po smrti nám dávajú teplo,
aby ľuďom srdiečko svietilo.
Strážme si ich ako oko v hlave
bez nich život na zemi vymre.
kto miluje stromy
miluje život na zemi
Kiežby mali ľudia srdce vtákov
vážili by si stromy ako domov.
Chcel by som žiť ,ako stromy žijú
zo srdca zeme vodu pijú
stále vyššie k hviezdam rasť
svojho plody lásky rozdať.
tu, v horách je moje miesto od Boha dané
ani ma ľudia nevolajte k sebe!
Už som z ľudí unavený
a padám ako les vyhorený
Moje nohy sú ako žive korene
do zeme vzrástnem
stromom sa stanem.
Na mojich rukách ako na vetvách
bude zas sloboda spievať,
pod mojou korunou
si budu lesný anjeli lásku vyznávať.
Mojím ľudstvom je les
tu,je pre mňa najkrajší ples.
Ďakujeme Vam hory za kyslík ktorý dýchame,
a aj za čiste rieky v ktorých si srdcia máčame
Aj keď som ako starý strom
len smútok hniezdi v ňom
aj keď stále lietam v oblakoch
a mam už striebro vo vlasoch.
Beda tomu!!!
kto v strome vidí len drevinu,
Chvála tomu,
kto vidí v strome korunu života,ruky predkov a oporu
taký človek ma srdce priamo od boha
Aj keď človek zelenú knihu života
zmenil na čiernu kroniku smrti
a v rieke žiaľu sa topím
keď vidím tie vyrúbane hory
tie piliere života ako ruiny
Bože, ochráň nás od biedy a psoty!
Ach, ty ľud ty strážca starých lesných chrámov
stratili sme starú vieru našich predkov
V týchto zlých časoch
keď každý kľačí nad priepasťou
a choroba nás v pase zohla
Buďte ľudia buďte iný
Buďme zodpovedný a silný
aby sme boli šťastný
Buďme ako Svätoplukove prúty
v jednote je sila
Majme srdce ako strom zelený
ktorí žije pre všetkých
Opatrujme domi,vŕšky,lesy hory polia
nad ,ktorými prísne orol lieta.
Nech sú hrdý na nás naše matky a otcovia
Nech hrdo veje Slovenska zástava
tu ,v horách bližšie bohu a hviezdam
nech rastu v nás len letokruhy šťastia
ako dobre v tom to letnom čase žiť
keď počujem hrdé srdce biť
v každom srdci leto žblnká
radujme sa veselme sa
Orava moja ja viem čo je láska
aj keď je ako balvan ťažká.
Kým človek žije,neraz stroskota
a predsa ide dopredu v mene života
Koľkokrát sa dymilo z pištoli
a predsa oráč chodi po poli
Oslepli mestá kľakli do ruin
a predsa sa najdu ľudia čo sa maju radi
Leto je čas lásky
dajme preč zo srdca masky
prejavme radosť a šťastie
nech je na zemi krásne
človek bez úsmevu
je ako strom bez kvetu
Tu na tomto svete ešte zostáva
predsa kúsok raja
a ten stratený raj
je v našich srdciach
Zahodiť na chviľku starosti
Ľahnúť si do trávy
Oprieť si hlávku o vankúš zelený
kde vejár robia stromy
a vychutnávať krásu Oravy
keď vetrík ako sladké psíča
olizuje líčka
je ako byť v oáze pokoja
V tráve ležím na nebo sa dívam
a o lepších časoch snívam
Vetrík sa so mnou hrá
srdiečko mi otvára
Vetrá ho od špiny
a ukladá doň vôňu kvetín
V tom to koloseálnom ohni života
keď zem je ako pec rozpálená
plná koláčov a sladkých vôni leta
a keď slniečko ako ruža oblohou prekvitá
a príroda láskou dýcha a spieva
Orava moja
sladko je ležať v tvojom chládku
a po tvojom boku
slnkom je tvoje objatie
búrkou je tvoje pohladenie
V tvojom náruči sa citím
sladko ako dieťa v kočiari,
veselo ako pivnici medzi sudmi.
Orava moja
ty si pre mňa najkrajší kvet,
krajšieho na svete niet.
Si anjel, ktorý ma zdvíha,
Keď ma nepočúvajú krídla.
Malinka krajinka v srdci Europy býva
pod veľkými Tatrami sa skrýva
vojnu nikdy nezačala
o pomoc nikdy nekričala
taká je zlatá
v kolíske hôr ukrytá
ako strapaté dieťa,
ktoré sa túla k srdciam
s medom na perách
a s náručou plnou slnka,
Ľúbosť naša v chalupách zrodená
Opri sa o mňa
Ó,ty moja osirela zem!
ako mojej láske ti pošepcem,
že ťa z celého srdca milujem
Milujem našu krajinu, krajinu na ktorú som hrdý,
Za Slovenský národ bije mi srdce v hrudi
a ty vetrík lastovičí
čo si vyspevuješ od radosti
čo sa tulaš slobodne krajinami
Zober si,
na svoje krídla moju pieseň lásky
a leť s ňou ako vtáčik slobodný
k výšinám a k šírym poliam zemi
objím ňou ľudí
a slepim otvor srdce i oči.
-ĽubošŠimurda-
+++
Publikoval(a): LubosSimurda, 1.9.2020
Přečteno (58x)
Tipy (1) ... dát Tip/SuperTip
Poslední tipující: Jikra

Spodek

Stránka generována 18.4.2024 21:31
U nás jste dnes prohlídl(a) 1 stránek.
roboti