Anotace: Zem naša nakŕmi každého dobrého aj zlého každého,ktorý sa nebojí roboty a maštaľného hnoja na poli

V kráľovstve hôr a v objati magickej prirody
sa hrdo týči ako hviezda na nebi
kvet medzi kvetmi
legendami opradený a búrkami vekov ošľahaný
mocný Oravský hrad strážca magickej krajiny,
o ktorú sa mnohí bili,
lebo takú krásnu zem
v šírom svete nevideli.
tu,v kráľovstve hôr ,akoby medzi hviezdami
čarovná Orava je ako z rozprávky,
kde fešák August plny smiechu a radosti
v košielke utkanej z kvetov a medových vôni
vdychuje svetlo do sŕdc i oči
a božím zlatom plni sýpky
a kde stromy na znak mieru a lásky
trúsia sladke plody,
z ktorých hrubnu srdcia i ruky
je jednoducho krása,ktorá lieči
ubolene srdce i oči.
Aj keď je horúco ako v čertovej peci
a búrka zúri a fučí
ako býk nahnevaný.
Krásne je vo svete,
keď každý spieva o lete,
keď slniečko sa usmieva
a dúha cez závoj dažďa farby rozsieva.
Je čas leta, čas bratstva
a lámanie chleba
otvorme si srdcia.
Orava moja
hľadal som srdiečko a našiel som Teba,
anjela krásneho na krok od neba
Si moje slniečko ktoré ma zohrieva
si môj dážď ktorý mi líčka umýva.
Stromy,kvety a zvieratá ,pozorujú naše šťastie,
našu lásku ktorá k hviezdam rastie...
Taká si krásna Orava moja
až sa potkýnam o slova
dychtivo pijem krásu do dna
a stále smädný som!
Do neba dvíhaš velebné hory
veľké ako lásky ľudí
a do dolín vlievaš priezračne bystriny
čisté ako srdcia Oravy
a tvoje dedinky
sú ako hniezda lásky
kde sa srdce na kvet sa mení
Chcem byť v Tvojom objatí
dotknúť sa hviezd
láska nám ukáže tú správnu z ciest..
Orava moja pre lesk slnka v zeleni
pre tvoj úsmev žiarivý
toľký čas zatváram srdce pred inými láskami
si môj najdeny kvietok na zemi
k Afrodite by som ťa prirovnal
aj keď v posteli spávam sam.
Pekná si moja krajina
ako Sládkovičova Marína
Vlasť ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú ľubiť v peknej otčine,
a obe objímať!
Pekná si moja Orava
ako Švartnerova Zuna
dieťa prírody,čistá ako ľalia
tajomná a záhadná.
Taká si krásna Orava moja
až sa potkýnam o slova
dychtivo pijem krásu do dna
a stále smädný som!
Ty, zem s hruďou plnou slnka
a s náručou plnou leta
s tebou sa láskam
som tvoje dieťa
do môjho srdca si hlboko vrástla.
Veľa rúk ťa objímalo,veľa pier ťa chváli
sladké sú prsia a studne tvojich stráni
tu, pri Tatranských hradbách
si ma vychovala
vetrom česala
a dažďom umývala
tu, kde roľník nechá spať pluh uprostred poľa
tu moja koliska stala.
Hej,pod Tatrami je národ spevavý
Bohu verny ako mravce usilovný
vždy len na svojom sial
a cudzie nepital!
Našim symbolom su tri prúty,
keď sú pokope tak ich nik nezlomí.
Našim heslom je sloboda
Iba ten národ je slobodný,
ktori nebere slobodu druhym!!!
My sme nikdy neboli v histórii lovcami,
Chráňme si kultúru, čo je daná našimi otcami,
Ich sila viery, stala sa našim vzorom,
nemáme sa báť kráľov, len stretnutia s Bohom!
Aj keď náš ľud neni z rodu kráľovského
jeho kroky vedu do kráľovstva nebeského!
Ľud náš na horách býva v riečke si slzy umýva
a v maľovaných krojoch chodieva
sú tak prenádherné,
ako dúha na jasnej oblohe.
Majú krásne farby pestré ako kvety na lúke
ako krídla motýlie
Štedrá si moja krajinka
ako pocestnému ponuknuta miska
skromná a srdečná.
Zem naša nakŕmi každého
dobrého aj zlého
každého,ktorý sa nebojí roboty
a maštaľného hnoja na poli
tu, ľudia voňajú robotou
sviežim senom a rodnov hlinou.
Život na Orave nám prestrel biedny stôl
stvrdnutý chlieb i horkú soľ.
Ja ďakujem aj za to.
Aj keď Oravci žijú skromne
majú málo, ale srdce väčšie.
Kiežby ich dobrota v nás iskrila,
a láska v srdcach kvitla.
Barbarsky meč ho navždy poznačil
jazvami i na srdci
On bránil srdce Europy
liečil si rany nepriateľov bil
a ako víťaz staval kostoly
s veľkými krížmi,
Boli junáci, švárni ako orly,
svojej rodine boli verný.
aj Rimsky prergament pisal o nich legendy
Na znak vďaky ich pomníky stoja
láska k narodu ich hnala do boja.
My ľud pod Taransky
My vieme znášať muky,
utrpenie, my vieme znášať krivdy,
my vieme trpieť a kľačať na zemi
Pre vieru otcov, materinskú reč,
my vieme vytasiť i meč.
Dal si mi ľud najvzácnejší dar
reč a slobodu v ktorej piesne skladám
bez teba ľud môj
som ako hviezda bez svetla.
Zas ma volajú hory,
aby som im prišiel zaspievať o mieri.
Aj keď v búrkach maju hlavy,
vždy vyletím do výšin
a boha prosím nech na chráni
pred vojnami a chorobami.
Hory sú ako boží chrám
tam s Bohom sa rozprávam
tam kde z hôr prameň života vyviera
tam ma moje srdiečko vodieva
zelená hora svieži les
je cestou do nebies
Tam v horách kde láska rastie
tam je skrytý prameň
ktorí lieči v srdci bolesť
tam nad horami
bystrá voda šumí
kto sa do nej ponorí
srdiečko samu rozhorí
ten prúd priezračnej vody
vyplavuje zo srdca špiny
Ach ta voda čistá a priezračná
ako panna Maria
Slzy mi z líčka zmýva
a kvety do duše vkladá.
Od vekov sa tu riečka plazí
a každému srdiečko hladí.
Pred ňou sa všetci skláňali
podaný aj králi
keď vlnky spievajú o slobode ako krištalové zvonce
tak moje srdiečko sa ligoce
Orava moja zobrala si ma do rozprávky,
do hôr kde svet je plný lásky,
tam kde nikto nie je sám,
a každý hovorí "rad ťa mám"
Malička Orava v srdci Europy býva
pod veľkými Tatrami sa skrýva.
taká si maličká a srdcom veľká
každému náruč otvára
a každého víta
Nech je požehnaný kto ide k nám
posadí ho za stôl,
ponúkne mu chlieb vymieseny láskou.
Podá krčah vina svoje srdce k tomu
nech je požehnaný hosť do domu.
Rodná zem, zo všetkých najkrajšia
si môjmu srdcu najdrahšia
Si rajska záhrada mojich snov,
rad kráčam tvojou rozkvitnutou krajinou.
Zas priroda svoje plody rozdáva
je čas oddychu a spievania.
už mumlu ťažké usta mlynov
o vône chleba a koláčov.
Orava moja
si môj chlieb a soľ
živa voda,smiech aj bôľ.
Bozkam ťa ako kríž
,že môj ľud strážiš.
Ty zem ušľachtilá
pohľadom vždy krásna a milá
Lietaš mi mysľou
ako motýľ lúkou.
Milujem hory a ten božský kľud
a v ňom dedinky a jednoduchý ľud.
S tým prostým ľudom ja modlím sa rád
Ja citim jeho bolesti aj v hrudi chlad.
Ľud ukrižovaný k tvrdej zemi
chcem do jeho srdca vliať môj cit
a z jeho kalicha duše lásku piť.
Aj keď to srdce v mojej hrudi,
je ako spálený list.
Aj keď zavíjajú vetry a plešatejú hory
a slaný dážď mi utiera slzy.
Naši predkovia,ktorí boli ako veľká rodina
zrodený zo sĺz ,bolesti národa
bojovali za nás,za mňa i za teba
Tá ich sila lásky rástla a nepoznala koniec,
spoločne plietli budúcnosti veniec
Ak to dokázali predkovia naši
držať pokope ako Svätoplukove prúty
prečo to nedokážeme aj my?
Zastavme tu slepotu v nás
spojme sa ako tri prúty v zlatý klas.
nech nám v očiach žiari lásky jas!
Vážme si to čo máme
Bojovať neprestávajme
a nikdy sa nevzdávajme !
A tak trofej najdrahšiu,
menom zdravie získame..
Kým na tejto zemi bývam,
vždy o lepších časoch snivam.
Zahodiť na chvíľu starosti
oprieť si hlávku o breh slnečný
prikryť sa sladkými vôňami
a kochať sa krásu letnych dní
keď su dni sladké ako koláč z pece vybraty
a vychutnávať plody
keď v pohári vína oheň leta žiari
je ako byť v hniezde lásky
človek zabudne hneď na všetky starosti
a ty vetrík lastovičí
čo vypiskuješ od radosti
čo sa túlaš beztrestne krajinami
Zober si,
na svoje krídla moju pieseň lásky
a leť s ňou ako vtáčik slobodný
k výšinám a k šírim poliam zemi
objím ňou ľudí
a slepim otvor srdce i oči....
-ĽubošŠimurda-

Publikoval(a): LubosSimurda, 15.9.2020