Anotace: ...

Do nemocnice som sa prvýkrát dostala v šiestich rokoch a to z dôvodu nutnej operácie nôh – achillových šliach. Z operácie sa nepamätám na nič. Akurát na to, že som sa uprostred zobudila, nado mnou stáli dvaja lekári a nechty na nohách som mala nalakované na oranžovo. Keď som mala na nohách dlahy, hrozne to bolelo a nedalo sa v tom spať. Noci boli prebdené a preplakané a o spánku ťažko hovoriť. Sadru som mala na nohách mesiac. Po návrate domov som sa plazila a pamätám sa na úsmevný moment, keď mi sestra omylom strčila pod nohy drevák.
Po mesiaci mi dali sadru pílkou dole. Pamätám sa na to, že to hrozne šteklilo, smiala som sa a mala som čo robiť, keď som musela od chodidiel ťahať.... Sadra konečne dole- sláva. Sedela som na nejakom dreze, ale ako kuchyňa tá miestnosť ani zďaleka nevyzerala; celé nohy od prachu a môj prvý pokus po mesiaci pohnúť ľavou nohou. Au. Bolí to doteraz a mám z toho zimomriavky, keď si ma to spomeniem, ale bola to súčasť života, takže to sem patrí. Chúďa mamina ma kvôli bolesti nemohla ani poriadne osprchovať....
Pobyt v nemocnici som vo všeobecnosti veľmi zle znášala, dokonca mala teplotu a stresy úplne zo všetkého a bývalo mi zle aj zo stravy.
Spomínam si ešte na moment ako ma pustili von a babička mi doniesla perníkového zajačika a mala som fialové pyžamo s notami.


Svoj druhý pobyt v nemocnici som absolvovala pre operáciu očí. Tú som už znášala lepšie, hoci si nie som istá, či vďaka oblbovákom čo mi tam dávali alebo prečo, lebo som vraj hovorila „maminka mne je tu tak dobre“. A bola som ukecaná, lebo som doktorke čo ma operovala, natárala aj to, čo som nemusela.
Milovala som hudbu. Chvíle v nemocnici mi pomáhala prežiť Lucka Vondráčková, potichučky, aspoň cez diktafón. Babke ležiacej, a večne chrápajúcej vedľa mňa, to veľmi prekážalo. Viem, že som sa tam odnaučila cmúľať si palec ?. Ešte si spomínam na seriály Anna zo zeleného domu a Na polici v hrnci, ktoré mi nemocnicu pripomínajú.

Okrem pobytov v nemocnici som absolvovala pichanie injekcií botuotoxínu, do oblasti adduktorov a podkolenných svalov na ich uvoľnenie. Absolvovali sme to v Bratislave u pána MUDr. Romana Mega po niekoľko opakovaní. Svaly som mala tak uvoľnené, že som sa raz v škole pri lúčení sa s učiteľom potkla o prah a spadla. Našťastie som skončila iba s narazenou rukou.

Publikoval(a): petrička, 2.9.2015