Anotace: 2013....

Školu sa mi v normálnom termíne nepodarilo dokončiť. Vedúca mojej bakalárskej práce ma nepripustila na štátnice- Najprv som plakala, ale s odstupom času som prišla na to, že mi to vlastne dobre padlo. Po porade s vedúcou som si mohla robiť prácu svojím tempom a mala čas na seba. Maľovala som obrazy, čítala knihy, písala a začala pravidelne cvičiť. Jednoducho idylka.
v Septembri som si podala žiadosť do školy o opakovanie ročníka mysliac si, že to zvládnem.....
v októbri sa babička dostala do nemocnice. Vždy mi šila záplaty na tepláky. Chcela som ju ušetriť, tak som si povedala, že sa naučím chodiť. V prvý deň, keď som sa do toho pustila, tak som písala na svoj súkromný facebook, že mi to nejde. Na druhý deň som už stála na nohách. Ozval sa mi, už si dovolím povedať kamarát, Norbert. Chcel vedieť o mne viac a chat sme končili tým, že sa chodiť naučím a nakoniec som sa naozaj pomaly naučila.
Prišiel December. Dala som si záväzok, že sa začnem učiť na štátnice a do toho som ešte písala bakalársku prácu.
Bakalársku prácu som dokončila tešiac sa, že sa budem učiť už len na štátnice. Neuvedomila som si náročnosť toho všetkého a opäť dom mala časový sklz. Prehnala som to. Keď sa blížil termín štátnic, prišla choroba. Nakoniec sa zistilo, že je psychická a dlhodobá....

Publikoval(a): petrička, 13.9.2015