ja a on
ja a on
Anotace: komplikovaný vzťah
Mala som obdobie kedy som musela byť stále vonku. Nebola som schopná byť doma v izbe, vracali sa mi bludy o smrti. Stále som mame kládla otázku DOMOV a pritom sme mohli byť vonku už aj hodinu predtým.... Hrozné... Chúďa mama.....
Tak sme sa túlali aj v jeden teplý marcový deň. Vedľa predajne Maundfield sa v Trenčíne nachádza Čínsky obchod. Už sa nepamätám, čo tam mamina potrebovala. Bola som zastrčená v uličke medzi regálmi. Išiel okolo nás nejaký vozíčkar. Najprv len tak prebehol s otcom medzi regálmi, potom sme narazili do seba stupačkami. Matka mu hovorí: „pozdrav slečnu, prihovor sa“ on, že potom. Matka: „Aké potom, teraz“. Tak sa nesmelo prihovoril. Vraj ako sa volám. Povedala som mu meno a aj on mne. Dali sme si kontakty na fb. Hneď v ten deň som mu poslala žiadosť o priateľstvo a on mne správu. Písali sme si. Spýtal sa, či nemám skype. Ja, že mám, tak sme si začali volať a boli schopní prevolať aj dve hodiny v kuse. Hádam, hneď na prvom skype mi povedal,. Že ma miluje a išlo to z neho ako z chlpatej deky lepkavý cukrík (obľúbená formulka mojej bývalej zemepisárky). Zamiloval sa do mňa na prvý pohľad, lenže ja nie....
Prvé „rande“ sme mali na výstave Záhradkár. (Expo center, TN). Celkom milé to bolo. Držali sme sa za ruky a sestra, ktorá tam bola pracovne, si nás hneď aj s kamarátkou a spolupracovníčkou zároveň, fotila. Janči stuhol a predstavil sa. Na výstave sa stretla celá Bošáca (obec pri NM, odkiaľ pochádza) a museli sme obehnúť všetkých známych s tým, že som jeho priateľka. (nemám rada oficiality). Bolo veľmi teplo, tak sme sa išli schladiť do pavilónu s tradičným slovenským jedlom . Janko si dal halušky, kde som prvý raz zistila, že ho treba kŕmiť, čo v prvom momente vo mne vyvolalo neskutočnú ľútosť. Najedol sa a vrátili sme sa von, kde nasledovala šoková terapia. Dal mi veľké biele perníkové srdce s nápisom „Milovanej z lásky“, sladké škoricové trubičky a kvetinu, ktorá sa mi páčila. Keď sme sa lúčili, mamina sa zoznámila s jeho rodičmi a zaklincovala to hláškou: „Tykajme si, veď sme skoro rodina“. Potykali si a povedali, že k nim môžem kedykoľvek prísť.
Moja prvá návšteva v Bošáxi sa odohrala u nich na záhrade pod Altánkom na Veľkú noc. Doniesla som veľkonočné vajíčka. Bola som tam vtedy len na dve hodiny, takže si z toho už veľa nepamätám.
Brala som lieky. Také, ktoré mali účinok akoby som bola tehotná. Mali opačný efekt. Pribrala som osem kíl, nekomunikovala som s nikým a nie to ešte s Jankom, uspávali.... Hovorila som si, že načo mi bude partner, keď aj tak umieram, tak som na fb zavesila ikonku ukončenie vzťahu a na pár týždňov sme sa rozišli. Lenže.... začal mi chýbať. Ani nie tak Janko ako jeho rodina. Mama, otec, súrodenci a v neposlednom rade ich dve chlpane, ktoré som si zamilovala a vďaka tomu si zvykla všeobecne na psy. Chýbala mi proste tá rodinná uvoľnená atmosféra.
Naše meniny sa niesli v gril štýle – grilované kura so zeleninou. Keď mi otec nakladal, povedal, že som jeho poklad. Neskutočne dobre mi to padlo.
Leto sme prežili ma výletoch. PN, NM, Čertova pec. Novládla som sa a Jankovi st. som povedala, že mi nahrádza otca (rozvod), čo stále tak cítim.
Strávila som u nich aj nejaký čas pred Vianocami. Dali sme si darčeky- ja jemu knižku, on mne prsteň. Lenže som mala pocit, že mu záleží hlavne na intimite. Mám ho rada, ale na čisto kamarátskej báze. Rozišli sme sa do Januára 2015, kedy mi sľuboval, že to bude iné, čo uvidím, lebo som tam odvtedy nebola.
Od začiatku som mala pocit, že sme dosť rozdielni. Jediné, čo nás spája, je hendikep a môj kamarát Norbi.
Publikoval(a):
petrička, 4.10.2015